VPLYV MEDITACIE NA MOZOG

Prečo sa mindfulness stal taký populárny? pretože bol podložený nielen zmenami v životoch ľudí ale aj konkrétnymi výskumami, ktoré dokazujú zmeny na mozgu, zmeny prežívania a v neposlednom rade zmeny správania, zoznam výskumov nájdete tu :: https://goamra.org/resources/reviewsmeta-analysis/

 

VPLYV MEDITÁCIE NA MOZOG

• znižuje aktiváciu amygdaly spojenou s reaktívnymi emocionálnymi reakciami
• zvyšuje intenzitu alfe, theta a gama mozgových vĺn, podporujúce hlboké uvoľnenie, intuitívne a kreatívne myslenie
• zvyšuje silu mozgovej kôry, ktorá je u meditujúcich hrubšia na miestach zodpovedajúcich pozornosti, spracúvania podnetov a vnímania vnútorných stavov
• posilňuje schopnosť efektívne spracovávať podnety/stimuly z vnútorného (telo) aj vonkajšieho prostredia, schopnosť postrehnúť viac detailov

 

PRVE VÝSKUMY

Prvé výskumy začali už v 60 rokoch biofyzik a zenový majster C. MAXWELL, náslledne

Od roku 2005 prebiehajú intenzívne vedecké výskumu meditácie na poli neorovedy ( Laboratory for Affective Neuroscience, Waisman Laboratory for Brain Imaging and Behavior, Center for Investigating Healthy Minds) nižšie uvádzame mnohé výsledky týchto výskumov. Výskumom mozgu v súvislosti s meditáciou dal aj Dalajláma v roku 2004.

Prvé dôkazy o plasticite mozgovej kôry súvisiace s meditačnou praxou priniesol SARY LAZAR (2005)
Zahájili výskum na 20 tich dlhodobo meditujúcich (meditácia všímavosti a vhľadu) Neuroplasticita je všetko čo si myslime,robíme,čomu venujeme pozornosť,mení štruktúry a funkcie v našom mozgu
 

OSTATNE VÝSKUMY

Posilnená mozgová kôra v oblasti (pozornosti, vnútorné stavy, spracovanie zmyslových podnetov) SARY LAZAR, 2005

Prvé dôkazy o plasticite mozgovej kôry súvisiace s meditačnou praxou priniesol SARY LAZAR (2005)
Zahájili výskum na 20 tich dlhodobo meditujúcich (meditácia všímavosti a vhľadu) Zisťovali cez magnetickú rezonanciu silu mozgovej kôry. V porovnaní s kontrolnou skupinou zistili že meditujúci mali zvýšenú silu mozgovej kôry v oblastiach zodpovedajúcich za pozornosť

• vnímanie vnútorných stavov
• spracovávanie senzomotorických/zmyslovych podnetov

Čím dlhsie meditovali tým bola hrubšia táto časť mozghovej kôry. in:JAn Burian, Jednota v rozmanitosti, Meditácia s pohľadu neurovied

Nižšia aktivita amygdaly LEWIS BREFCZYNSKI JULIE

Meditujúci (s viac ako 1000 hodinami) prejavili nižšiu aktiváciu amygdaly ako začínajúci meditujúci “čím viac hodín, tým nižšia aktivácia amygdaly“

Meditačná prax spôsobuje krátkodobé aj dlhodobé neuronálne zmeny ANTONIO LUTZ, 2004

Tibetským mnichom boli merané EEG pri meditácii nerozlišujúceho súcitu. Počas meditácie vykazovali vyššiu intenzitu oscilácii v pásme gama. Ešte pred začatím meditácie mali vyššie frekvencie gama 25 - 42 Hz (iná skupina 4-13 Hz) a počas meditácie sa ešte zvýšili a zostali zvýšené aj po meditácii. A zaznamenali u mníchov aj vyššiu fázovú synchronizáciu medzi vzdialenými časťami mozgu.in:JAn Burian, Jednota v rozmanitosti, Meditácia s pohľadu neurovied

Meditujúci sú schopní zvýšiť kapacitu pozornosti, JHA et al.2007 a SLAGTER et al.2007

Zvyšujú kapacitu pozornosti tým, že nevenujú pozornosť nadbytočným podnetom. Po trojmesačnom meditačnom ústraní boli ľudia schopní počas experimentu rozlíšiť dva za sebou rýchlo idúce sluchové podnety (v okamihu kedy nastal druhý sluchový podnet, vykazovali najnižšiu aktivitu mozgu - to sa interpretuje ako schopnosť nevenovať pozornosť nadbytočným podnetom)in:JAn Burian, Jednota v rozmanitosti, Meditácia s pohľadu neurovied

Nárast šedej hmoty v hipokampuse, 2010

Meditácia denne 30min spôsobuje nárast šedej hmoty v hipokampuse, ktorý hrá dôležitú úlohu vo formovaní pamäti, zníženie objemu šedej hmoty v amygdale, ktorá je viazaná na strach a úzkosť (štúdia z roku 2010) in: Zdroj: http://yogainternational.com/article/view/this-is-your-brain-on-yoga
Napríklad aj taxikári v londýne majú väčší hipokampus (spojený s pamäťou a priestorovou orientáciou) a zväčšoval sa v závislosti od toho ako dlho jazdili taxikom. To dokladuje neuroplasticitu mozgu, kedy všetko čo si myslíme, robíme, čomu venujeme pozornosť, mení štruktúry a funkcie v našom mozgu.

Efektivne spracovávanie stimulov SLAGTER Heleen,LUTZ antoine,DAVIDSON

Meditujúci mali rad písmen a medzi nimi dve číslice,ktoré nasledovali po pol sekunde,pozorovatelia bežne druhú číslicu nezaznamenajú a tomu javu sa hovori mihnutie pozornosti (vedci boli presvedčení, že e to vlastnosť vyplyvajúca zo štruktúry prepojení v mozgu), avšak meditujúci po troch mesiacoch boli schopní zachytiť aj druhú číslicu.

Lepšie výsledky v stroop teste

• Skúsenosti s meditáciou majú vplyv na redukciu chybných odpovedí počas Stroopovho testu (Chan, Woolacott, 2007) ZRDOJ:vipassna.com
• Meditujúci majú lepší pozornostný výkon v Stroopovom teste, v porovnaní s nemeditujúcimi, ako kontrolnou skupinou (Moore, Malinowski, 2009).
• Meditačný tréning môže ovplyvniť morfológiu a funkcie mozgu, najmä ak ide o oblasti súvisiace s pozornosťou a rozhodovaním sa (Jang et al., 2011); Výskum z roku 2011 (Kozasa et al., časopis NeuroImage)
  • 20 pravákov meditujúcich a 19 nemeditujúcich sa podrobilo Stroopovemu testu, počas toho im sledovali fMRI. Mali vyberať farby (červená, modrá alebo zelená) jednotlivých slov, videných v troch podmienkach; kongruentné, neutrálne, inkongruentné.
  • Nemeditujúci vykazovali vyššiu aktivitu v pravom mediálnom frontálnom , mediálnom temporálnom , ´´precentral a postentral gyri´´, a ´´lentiform nucleus´´ počas inkongruentných podmienok, v porovnaní s meditujúcimi.